Pamätnú izbu otvorili v jednej z nevyužívaných miestností kultúrneho strediska kam presťahovali pracovňu etnomuzikológa a dirigenta. Niekdajšiu pracovnú izbu Tibora Ága pripomínajú návštevníkom predmety a zariadenia, ktoré darovala jeho rodina.

Pamätný park vybudoval Csemadok Veľký Meder postupne počas rokov 1996 až 2010. Z piatich pamätných stĺpov jeden vyhotovili pri príležitosti 1100. výročia zaujatia vlasti. Ďalší zo stĺpov bol postavený pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky o meste. Jeden zo stĺpov postavil 23. skautský zbor Jánosa Aranya vo Veľkom Mederi v roku 2002 a to pri príležitosti 10. výročia znovuobnovenia skautingu v meste. Okrem toho sa tu nachádza aj pamätný stĺp vyhotovený pri príležitosti výročia založenia Csemadoku, pri príležitosti XX. ročníka Svätoštefanských dní a na pamiatku iniciátora slávností, bývalého vikára Ladislava Kovácsa.

Podľa stále živej legendy, keď kráľ Matej prvýkrát navštívil mesto Veľký Meder, aby prešetril sťažnosti miestnych obyvateľov, práve pri tomto strome vyviazal svojho koňa a rozložil svoj stan. Niekdajší veľkomederčania, ako členovia Mederského kmeňa, disponovali do roku 1421 osobitným právom, podľa ktorého platili dane iba kráľovi. V roku 1421 však kráľ Zsigmund vymenil svoje statky s rodinou Kanizsaiovcov, následkom čoho zemepáni uvalili na obyvateľov mesta dane. Tí sa s tým nevedeli zmieriť a obrátili sa na panovníka, ktorý mal povesť spravodlivého. Kráľ v prestrojení odišiel do Veľkého Medera, zistil, že sťažnosť obyvateľov je oprávnená a sľúbil nápravu. Od tých čias sa veľký dub stal symbolom mesta a je zobrazený aj na starom a novom erbe mesta.