Vlastivedný dom zariadený v roku 1980 dokumentuje ľudovú architektúru a zariadenie domácnosti miestnej sedliackej rodiny na prelome 19. a 20. storočia. Podľa nápisu na tráme prvej izby bol tento dom so slamenou strechou postavený v roku 1836. Dom má štyri miestnosti umiestnené za sebou. Vstup do predsiene domu je z dvora, napravo sa nachádza predná izba, naľavo zadná izba. Osobitný vchod je z dvora do komory, kde je expozícia náradia používaného v domácnosti a v poľnohospodárstve. Predná izba je nevykurovaná, v kuchyni, kde sa nachádza aj otvorený komín, sú vystavené kuchynské pomôcky na pečenie a varenie. Dobové zariadenie v jednotlivých miestnostiach darovali miestni obyvatelia.

Pamätnú izbu otvorili v jednej z nevyužívaných miestností kultúrneho strediska kam presťahovali pracovňu etnomuzikológa a dirigenta. Niekdajšiu pracovnú izbu Tibora Ága pripomínajú návštevníkom predmety a zariadenia, ktoré darovala jeho rodina.

Podľa stále živej legendy, keď kráľ Matej prvýkrát navštívil mesto Veľký Meder, aby prešetril sťažnosti miestnych obyvateľov, práve pri tomto strome vyviazal svojho koňa a rozložil svoj stan. Niekdajší veľkomederčania, ako členovia Mederského kmeňa, disponovali do roku 1421 osobitným právom, podľa ktorého platili dane iba kráľovi. V roku 1421 však kráľ Zsigmund vymenil svoje statky s rodinou Kanizsaiovcov, následkom čoho zemepáni uvalili na obyvateľov mesta dane. Tí sa s tým nevedeli zmieriť a obrátili sa na panovníka, ktorý mal povesť spravodlivého. Kráľ v prestrojení odišiel do Veľkého Medera, zistil, že sťažnosť obyvateľov je oprávnená a sľúbil nápravu. Od tých čias sa veľký dub stal symbolom mesta a je zobrazený aj na starom a novom erbe mesta.