Reformovaná cirkev v mestskej časti Győr-Szabadhegy už od konca 1920-tych rokov túžila po vlastnom kostole. Vďaka daru dvoch dobrodincov vo forme veľkého pozemku sa cirkvi podarilo vybudovať školu a dom pre učiteľa, avšak k stavbe kostola v dôsledku vypuknutia II. svetovej vojny nedošlo. Myšlienka výstavby svätostánku bola opäť obnovená v 80-tych rokoch a stavebné práce začali v čase, keď faru spravoval kňaz Ferenc Bitter. Kostol bol vysvätený v prvú adventnú nedeľu roku 1992, kedy sa uskutočnila aj prvá omša. Veža bola dokončená až v roku 1999. Kostol plní predovšetkým náboženskú úlohu ale v posledných rokoch prepožičiava svoje priestory aj kultúrnym podujatiam ako sú koncerty, prezentácie kníh, výstavy a charitatívne podujatia.

Kostol bol vysvätený 6. júna 1987. Celková zastavaná plocha kostola spolu s farnosťou je 3 000 m2. Farnosť predstavuje trojposchodová budova, jejdnotlivé jej podlažia disponujú plochou 450 m2. V suteréne sa nachádza šesť učební a jedna veľká prednášková sála, kde prebieha náboženská výuka a cirkevný život. Stredné podlažie je obytné, je tu ubytovaný farár a kapláni, ale k dispozícii je aj kuchyňa a väčšia jedáleň. Podkrovná časť, ktorá sa zároveň napája na chór, sa využíva na náboženskú výuku mladých a duchovné cvičenia pre najviac 25-členné skupiny.

Jediným ozbrojeným konfliktom na území Maďarského kráľovstva počas napoleonských vojen bola bitka pri Győri (Kismegye, 14. júna 1809), zároveň posledná potýčka, ktorej sa zúčastnili vojská maďarského šľachtického povstania. Pamätník nachádzajúci sa na miesto bol osadený na pamiatku hrdinom, ktorí na tomto mieste padli v boji..