Arrabona EGTC
2019. August 29.
Po našich malých krajoch sa prechádzali aj králi a cisári. Rozhodovali, radili sa alebo práve tu bojovali. Vydajte sa po ich stopách a spoznajte diela a relikvie, ktoré strážia ich pamiatku, zastavte sa na chvíľku a nadýchnite sa histórie, ktorá nás všade vôkol obklopuje!Pod stromom môžeme vidieť stavbu, ktorá pripomína pec. Legenda o chleboch, ktoré sa obrátili na kameň, hovorí o žene, ktorá piekla chleba a prekvapil ju nájazd Tatárov v roku 1241. Aby sa poživeň nedostala do rúk nepriateľa, premenila ich pomocou zaklínania na kameň.
Pod topoľom, ktorý sa nachádza necelých 300 m od kaštieľa, plánovali István Héderváry II. a János Horváty sprisahanie proti kráľovi Žigmundovi. V roku 1911 vztýčil Károly Khuen-Héderváry malý kopček okolo stromu, aby zabránil jeho vyschnutiu a umiestnil naň bronzovú pamätnú tabuľu. Podľa nápisu bol strom v roku 1241 už taký veľký, že páni zo župy, ktorí utekali pred blížiacimi sa Tatármi, sa zišli pod jeho korunou. Toto pamätné miesto strážila a starala sa oň rodina i obec po stáročia. Topoľ biely však napriek všetkým úsiliam obce v roku 1978 odumrel. Tradícia však žije naďalej – obyvatelia sem vysadili nový strom, ktorému sa odvtedy dobre darí.
Forrás és további információ:
http://hedervar.hu/latnivalok
Dub letný je jedným zo symbolov obce Hédervár. Podľa všetkého ide o najstarší strom v Maďarsku. Podľa ľudovej povery má už tisíc rokov, svojho času si o jeho kmeň priviazal koňa samotný Árpád, keď sa v roku 907 zastavil aj s vojskom oddýchnuť si cestou do bitky pri Bratislave. Jazvy viditeľné na kmeni stromu sú považované za odtlačky oprát.
Aj jeho meno stráži túto legendu. V skutočnosti má Árpádov strom „len” 700-800 rokov. Kmeň je chránený od roku 1942. Žiaľ, začal chradnúť, zo štyroch mohutných konárov je nažive len jeden. V roku 2014 získal titul Strom roka.
Forrás és további információ:
http://hedervar.hu/latnivalok
Kríž dali postaviť obyvatelia obce na počesť maďarským vojakom, ktorí padli v bitke pri obci v roku 1848. Podľa jednej z legien, jeho podstavec bol voľakedy vyhotovený z červených tehál, odtiaľ pramení jeho názov.
Za hranicou obce, blízko hlavnej cesty, stojí na malom kopci medzi stromami a kermi schovaný kríž, ktorý starší obyvatelia obce nazývajú „Várdombi köröszt“ alebo „Vörös-köröszt“. Kríž bol v minulosti červený, ale nateraz už vybledol. Podľa tretej legendy sa v Dunaszegskom chotári odohral veľký boj. Padlých vojakov pochovali do spoločného hrobu, na ktorý im ako prejav úcty postavili kríž. Červený kríž alebo „Vörös-köröszt“ symbolizuje krv padlých vojakov.
Forrás és további információ:
http://www.dunaszeg.hu/post/show/891/a_fenyosi_voros-koroszt
Kamenný val na brehu Mošonského Dunaja bola podľa legendy kedysi príbytkom víl. Jedného dňa rybári, ktorí sa dostali do búrky, požiadali víly o pomoc. Jedna z víl ich do príbytku pustila, ale druhá ich vyhnala. Rybári preto uvalili na víly kliatbu, aby sa premenili celé na kameň, pretože ich srdcia sú kamenné.
Ako sa dozvedáme zo zbierky etnografa Lászla Timaffyho, požiadali jedného dňa rybári, ktorí sa dostali do búrky, o pomoc víly. Jedna z víl ich do príbytku pustila, ale druhá ich vyhnala. Rybári preto uvalili na víly kliatbu, aby sa premenili celé na kameň, pretože ich srdcia sú kamenné a aby navždy zmizli z vĺn Mošonského Dunaja. V zbierke Szalainé Tünde Hécz sa môžeme dočítať, že niekdajší panovník hradu si dokonca uchovával medzi svojimi pokladmi vlasy víl. Veda však priniesla vlastné vysvetlenie, podľa ktorého na tomto mieste stála strážna veža, ktorá tvorila súčasť Limes Romanus. V roku 2004 na základe viacerých archeologických prieskumov archeológovia-potápači zistili, že stena pokračuje aj pod vodou. Podľa súčasných poznatkov sa predpokladá, že val mohol byť niekedy v stredoveku prístav s opevnením.
Forrás és további információ:
https://rabcatorok.pannonhelyitermek.hu/ertekleltar/epitett-oroksegunk/tundervar-ortorony
Koč Ferenca Rákócziho II., ktorého viedli do zajatia, dňa 24. mája 1702 prechádzal cez most v Abde, keď ho podľa legendy, vojak loviaci ryby na brehu rieky Rábca obdaroval sumcom. Rákóczi hodil rybu späť do rieky so slovami: ,,Všemohúci Boh Maďarov, vráť mi moju slobodu, ako ju ja vraciam tejto rybe!”
Táto scéna sa odohrala na začiatku 1940-tych rokov a pripomína nám ju pamätník pri hlavnej ceste číslo 1.
Forrás és további információ:
https://rabcatorok.pannonhelyitermek.hu/ertekleltar/epitett-oroksegunk/rakoczi-emlekmu
http://www.abda.hu/index.php/abda
Železný kohút, známy symbol mesta Győr, bol osadený na námestí Dunakapu Turkami v roku 1594 pri obsadení mesta. Veliteľ okupačnej armády si bol istý, že opevnenie je nedobytné a hrdo vyhlasoval, že Győr bude opäť patriť kresťanom až vtedy, keď veterný kohút zakikiríka a polmesiac sa stane plným. O štyri roky neskôr, keď maďarské vojská dosiahli Fehérvársku bránu, jeden odvážny husár vyliezol ku kohútovi kde v rúšku noci čakal až do nasledujúceho rána. Na svitaní svojou trúbkou napodobnil kikiríkanie kohúta a keďže vo vychádzajúcom slnku sa mesiac javil ako plný, Turci si mysleli, že predpoveď sa naplnila.
Forrás és további információ:
http://turizmus.gyor.hu/cikk/legendak_es_igaz_tortenetek_gyorrol.html
A javasolt megközelítés nem feltétlenül veszi figyelembe az aktuális forgalmirend változásokat.
Ťažkosť : | Easy |
Hodnotenie : |
|
Vzdialenosť : | 36 km |
Perióda: | 03:35:11 |
Zvýšenie hladiny : | 182 m |
Pokles hladiny : | 17 m |
Vyznačené miesto na občerstvenie : | Nincs |
Výškový rozdiel : | 17m |
Vytvorené: | 2019.10.04 |
Počet zobrazení : | 5917 |
Počet pozretí : | 9342 |
V príjemnom lone prírody
Ak túžite po tom, aby ste na chvíľu „vypadli” z každodenné drenia a uponáhľaného života, jednoducho chcete len ŽIŤ, táto túra je v tom prípade pre vás ako stvorená. V dnešnej dobe myšlienka “ návratu k prírode” od Rousseau človeka modernej doby často osloví. Nie je sa však čomu čudovať, veď je úplne pochopiteľné, že z nášho prepracovaného života sa často túžime vrátiť späť do ticha a dokonalej harmónie prírody. V Japonsku sú napríklad veľmi populárne tzv. “lesné kúpele”, kedy sa asi 2-2,5 hodiny prechádzate po lese. Milovníci tejto činnosti sa cítia akoby sa ponorili priamo do lesa. Ponorte sa teda aj vy do sveta prírody Malého a Veľkého Žitného ostrova! Tak šup na bicykel!
Po šľapajach Rimanov – Ripa Pannonica
Od Veľkej Británie až po Mezopotámiu, celý breh Stredozemného mora ovládla Rímska ríša, ktorá počas najväčšieho rozmachu kontrolovala suchozemské územie v rozsahu 6 000 000 km2. Ochrana tak obrovského a tak rozmanitého územia bola možná, či už z hľadiska geografických podmienok alebo kultúry, len pri veľmi dobrej organizácii. Na túto ochranu slúžila Limes, hranica, ktorá sa tiahla niekoľko tisíc kilometrov cez hory a doliny, jej úsek, ktorý nasledoval tok rieky, nazývali “ripa”. Úsek rímskych Limes v Maďarsku sa tiahol pozdĺž toku Dunaja a mal názov Ripa Pannonica. Pozrite si, v ktorých obciach na našom území sa nachádzajú pozostatky Limes! Počas túry však nezabúdajte, že sa nachádzate na potenciálnych miestach svetového dedičstva UNESCO, nakoľko je tento úsek zapísaný na čakacej listine pamiatok v Maďarsku.
1956
Hlavné udalosti revolúcie a boja za slobodu sa v roku 1956 odohrávali v Budapešti, ale aj iné mestá krajiny sa pripojili k požiadavkám hlavného mesta. Čo sa dialo v mestách a obciach župy Győr-Moson-Sopron? Počas našej túry prejdeme piatimi vybranými miestami, kde sa odohrávali najdôležitejšie udalosti.Tým, ktorých táto téma hlbšie zaujíma, odporúčame dielo Attilu Szakolczaiho: 1956. Forradalom és Szabadságharc Győr-Sopron megyében (1956. Revolúcia a boj za slobodu v župe Győr-Sopron), v ktorom autor podrobne popisuje jedno z najdôležitejších období maďarskej histórie.