Pomník Aniána Jedlíka a Gergelya Czuczora
Hospodárske a kultúrne dedičstvoHungary, 9022 Győr Széchenyi tér
Gergely Czuczor bol benediktínsky mních, básnik, jazykovedec a členom Maďarskej akadémie vied. Je známy najmä vďaka popularizácií ľudových piesní a autor vlasteneckých básní. Národný epos a balady pozdvihol na vysokú úroveň. V lýceu benediktínskeho arciopátstva v Győri študoval filozofiu, neskôr v meste aj učil. Jeho pamiatku stráži aj pamätník pri benediktínskom gymnáziu v Győri, ktoré nesie jeho meno. Na tomto pamätníku figuruje aj jeho bratranec Ányos Jedlik. Dve sochy sú dielom Tibora Riegera. Pamätník bol slávnostne odhalený pri príležitosti 200. výročia narodenia dvoch slávnych rodákov mesta.
Kaplnka sv. Antona
Postavené dedičstvoHungary, 9184 Kunsziget Győri utca
Z náboženských tradícií obce Kunsziget môžeme spomenúť preslávené Hľadanie Krista a ďakovnú slávnosť na sviatok sv. Antona Paduánskeho. V deň slávnosti postupuje sprievod obyvateľov z kostola ku kaplnke sv. Antona, kde sa všetci zúčastnia slávnostnej omše. Korene tejto tradície siahajú až do 19. storočia, možno aj ďalej, hlavne keď vieme, že 18. storočie bolo obdobím prísah. Písomná zmienka sa však dochovala až od roku 1850.
Miléniový pamätný park
Postavené dedičstvoHungary, 9184 Kunsziget Kossuth tér
V centre obce na námestí Kossutha sa nachádza pamätný park. Dvojitý kríž postavili v miléniovom roku, Pamätný stĺp Trianonu v roku 2010. Zdobený drevený stĺp je darom obce Nyárádgálfalva.
Rímskokatolícka farnosť sv. Vavrinca
Postavené dedičstvoHungary, 9184 Kunsziget Petőfi tér 13.
Secesistická budova patrí medzi architektonické pamiatky obce. Farnosť vybudovali v 1910-tych rokoch na mieste pôvodnej farnosti, z ktorej sa zachovali niektoré budovy, vrátane letnej kuchynky, z ktorých veľa v regióne nenájdeme. Stavbu z 18. storočia vo dvore farnosti v roku 2010 renovovali, pričom zachovali pre budúce generácie aj otvorenú letnú kuchynku a pec. Uprostred parku bol postavný krytý pavilón.
Herma Ladislava I.
Hospodárske a kultúrne dedičstvoHungary, 9021 Győr Káptalandomb
Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou Maďarska je popri svätej korune a svätej pravici busta rytierskeho kráľa, zárove ide o jediné dôveryhodné zobrazenie kráľa z rodu Árpádovcov.Kováčske veľdielo si môžete pozrieť v múzeu v bazilike, na inštalácii nachádzajúcej sa vo vrchnej časti kostola sa nachádza rekonštrukcia tváre svätého Ladislava, vypracovaná pomocou moderných vedeckých technológií. Steny sú zdobené pamiatkami na svätého Ladislava v Maďarsku.
Kostol sv. Vavrinca
Postavené dedičstvoHungary, 9184 Kunsziget Petőfi tér 13.
Obec Kunsziget zachováva aj z hľadiska celoštátneho veľmi vzácnu tradíciu na počesť žien, ktoré sa ponáhľali k hrobu Ježiša Krista. Hľadanie Krista začína od kamenného kríža pred kostolom na Veľkonočnú nedeľu na svitaní.
Kamenný kríž „Királyszék“
Hospodárske a kultúrne dedičstvoHungary, 9012 Győr-Ménfőcsanak Királyszék út 23.
Kráľ Belo IV. po tatárskom vpáde krajinu viackrát precestoval, ako zástanca spravodlivosti bránil krivdám. V roku 1244 sa na hranici Győr-Csanak konal takzvaný „Kráľovský“ súd. Tento deň pripomína kamenný kríž kráľovského súdu, ktorý tu dodnes stojí.
Fontána Vaskakas
Hospodárske a kultúrne dedičstvoHungary, 9022 Győr Dunakapu tér
Železný kohút, známy symbol mesta Győr, bol osadený na námestí Dunakapu Turkami v roku 1594 pri obsadení mesta. Veliteľ okupačnej armády si bol istý, že opevnenie je nedobytné a hrdo vyhlasoval, že Győr bude opäť patriť kresťanom až vtedy, keď veterný kohút zakikiríka a polmesiac sa stane plným. O štyri roky neskôr, keď maďarské vojská dosiahli Fehérvársku bránu, jeden odvážny husár vyliezol ku kohútovi kde v rúšku noci čakal až do nasledujúceho rána. Na svitaní svojou trúbkou napodobnil kikiríkanie kohúta a keďže vo vychádzajúcom slnku sa mesiac javil ako plný, Turci si mysleli, že predpoveď sa naplnila.
Hrad víl
Hospodárske a kultúrne dedičstvoHungary, 1984 Kunsziget
Kamenný val na brehu Mošonského Dunaja bola podľa legendy kedysi príbytkom víl. Jedného dňa rybári, ktorí sa dostali do búrky, požiadali víly o pomoc. Jedna z víl ich do príbytku pustila, ale druhá ich vyhnala. Rybári preto uvalili na víly kliatbu, aby sa premenili celé na kameň, pretože ich srdcia sú kamenné.