Obec Rábapatona dala postaviť v roku 1927 pamätník na počesť padlým hrdinom I. svetovej vojny. Pomník stál pôvodne na Námestí hrdinov na mieste súčasného Obecného úradu. Jeho autorom je umelecký sochár Adorján Horváth. Sochu premiestnili z pôvodného miesto do záhrady kostola v roku 1959. Na jej podstavci môžeme čítať nápis: „Az nem lehet, hogy annyi szív hiába onta vért! Hrdinom padlým vo vojne 1914-1918 ki világháborúban hősi halált halt fiainak Rábapatona nagyközség hazafias közönsége.” (Citát z Vörösmarthyho diela a venovanie obyvateľov obce Rábapatona).

Rímskokatolícky kostol v obci Rábapatona dala postaviť v roku 1657 Győrska kapitula, pod ktorú obec v tých časoch spadala. Budov bez veže bola v tom čase z bezpečnostných dôvodov ohradená kamenným múrom. Vežu kostola nahrádzala zvonica postavená mimo hradieb. V čase Maďarskej revolúcie bol svätostánok poškodený, o jeho renováciu sa postarala kapitula v roku 1723. Materiál hradieb bol počas jeho obnovy použitý na výstavbu veže. V roku 1810 bola budova kostola v dôsledku zemetrasenia vážne poškodená, győrska kapitula sa ju preto rozhodla dať v rokoch 1828-1830 prestavať. Kostol sa však časom stal primalým, preto ho začiatkom 20. storočia zbúrali a na jeho mieste postavili súčasný jednoloďový kostol s krížovým pôdorysom v neorománskom štýle.

Budovu, v ktorej sídli vlastivedný dom, kúpila obec v roku 1933 za účelom zriadenia lekárskej ambulancie. V roku 1939 začal v budove vykonávať svoju prax prvý miestny lekár, Dr. Ferenc Fábián. Dom, v ktorom sídlila ambulancia bol zároveň jeho služobným bytom. Zber starých obecných pamiatok iniciovala v 1980-tych rokoch učiteľka Kertai Lászlóné a jej zanietení študenti. Národopisná expozícia prezentuje náčinie súvisiace s roľníctvom a rybárstvom, ďalej predmety náboženského života, niekdajšiu dedinskú kuchyňu a hosťovskú izbu. Okrem vecných exponátov môžu návštevíci vidieť aj rôzne písomné a fotografické materiály.