Kaplnka stojí na mieste kostolíka postaveného na počesť sv. Antona Paduánskeho, patróna chudobných a utláčaných. Obnovená bola v roku 1891, vysvätená dňa 18. októbra 1891. Jej hlavný oltár zdobí socha Panny Márie Lurdskej, nad oltárom sa týči vitrážové okno zobrazujúce sv. Antona a dieťa Ježiša. Pred kaplnkou je rozmiestnených 8 zastavení krížovej cesty vybudovaných za finančnej podpory Márie Simon v roku 1897, ktoré zdobia reliéfy vyhotovené v Tirolsku. O reštaurovanie sôch vyrobených z borovicového dreva sa v roku 1977 zaslúžil Pál Molnár z Győru. Neskôr, na prelome rokov 2003-2004, súbežne s celkovou renováciou kaplnky, sa na reštaurovaní sošiek podieľali Bujtásné Lívia Völgyesi a László Bujtás.

Budova na stredovekých základoch bola podľa tvrdení miestnych obyvateľov v minulosti paulínskym kláštorom. V 17. storočí sa stala majetkom jezuitov, ktorí ju okolo roku 1700 prestavali v barokovom štýle. Súčasnú podobu nadobudla počas prestavby v roku 1766.

V rokoch prvej svetovej vojny bolo povolaných takmer 600 vojakov v zálohe, z ktorých 173 sa nikdy domov nevrátilo, zahynuli v Galícii, na srbsko-rumunskom fronte a na bojiskách na Piave a planine Doberno. Obec dala postaviť v roku 1930 týmto padlým hrdinom pamätník. Impozantná bronzová socha s názvom Őrszem (Hliadka), ktorá je dielom Otta Kreipel Kalotaiho, bola slávnoastne odhalená 1. júna 1930.