V obci Dunaszeg stál kostol už dlhé stáročia, aj v roku 1600. Počas sčítania daní v roku 1658 bol kostol evidovaný ako ruina. V roku 1720 nechala postaviť na jeho mieste nový kostol grófka Terézia Viczay. Kostol bol postavený v barokovom štýle, no odvtedy bol trochu prestavaný. O kostole sa môžeme dočítať v knihe Istvána Genthona Pamiatky Maďarska v kapitole o Zadunajsku nasledovné riadky: „R.k. kostol, s vežou pred priečelím a trojhrannou svätyňou uzatvárajúcou osemuholník. Loď trojoblúkovitá, svätyňa. Barokový hlavný oltár a kazateľnica. Postavený v roku 1720.”

V budove za skanzenom sa nachádzajú pod zastaraným názvom známe "mótory", ktoré kedysi poháňali pracovné nástroje (čerpadlo, píla, mlynček, obrábacie stroje, mláťačky, rezačky slamy, generátor). Stroje sú z hľadiska veku a jedinečnosti nenahraditeľné pre históriu techniky, resp. priemyslu. Tieto stroje predstavujú začiatky histórie spaľovacích motorov, nakoľko majú okolo 100 rokov.

Jeho základy sa podobajú iným štvorhranným krytým stĺpom s vyobrazením, no stĺpy sa vďaka streche zdajú byť mohutnejšie ako v skutočnosti. Cieľom stavby je, aby chránila sväté obrázky umiestnené vo výklenku. Vo výklenkoch stĺpa môžeme vidieť štyri votívne obrazy, ktoré zobrazujú patróna obce: svätého Vendelína, svätého Floriána, svätú Barborus a Pannu Máriu Snežnú.